Horolezec Miroslav Belica - vizitka
Narodil sa 23. augusta 1955 v Ružomberku. Začínal atletikou, behal stredné trate, jeho trénerom bol aj známy Ivan Čech. K horolezectvu sa dostal až počas štúdia na Vysokej škole ekonomickej (dnešnej Ekonomickej univerzite) v Bratislave.
„Keď som skončil s atletikou, mal som odrazu dohromady 24 hodín v týždni voľno,“ spomína, ako sa vlastne k horolezectvu dostal. „Hľadal som, ako získaný čas využiť. Raz robil horolezecký klub IAMES Bratislava ukážku lezenia na cvičných skalách v Sološnici. Vyskúšal som si to a už som pri tom zostal. Na začiatku som však nemal nijaké veľké ambície. Nechcel som stlstnúť a chcel som príjemne stráviť voľný čas. To, že ma to tak tak pohltilo, je pridaná hodnota. Mal som natrénované, išlo mi to.“
Len vo Vysokých Tatrách vyliezol do 150 výstupov, z toho polovicu v zime. Na konte má v Tatrách aj päť prvovýstupov. Medzi najvýznamnejšie patril prvý súvislý prelez Komína 100 s pokračovaním Porvazníkovou cestou na Vežu Železnej brány, prvovýstup severovýchodnou stenou na Mlynárovu vežu či prvovýstup severnou stenou Kolového štítu.
Liezol aj v zahraničných horách, lenže vtedy boli možnosti na výjazd obmedzené. Pôsobil v bulharskej Rile, nórskom Romsdale, ale aj v Alpách, na Kaukaze a Pamíre. Keď sa už von zo socialistického Československa dostal, snažil sa vyberať si náročné ciele.
V Alpách vyliezol prvovýstup severozápadnou stenou na Pan di Zucchero spolu s Kinčešom, J. Porvazníkom a Zelinom v roku 1978, prvovýstup severnou stenou na Pioda di Sciora s Jánom Obuchom v roku 1980, zimný prvovýstup južnou stenou Marmolady s Ladislavom Odstrčilom v roku 1981 či prvovýstup severnou stenou Pic Sans Nom v roku 1984 s Dušanom Becíkom. Cení si aj vylezenie centrálneho piliera Brouillard na Mont Blancu s J. Baránkom v roku 1980, čo bolo prvé československé prelezenie.
Významne sa s Jarom Jaškom zapísali na Kaukaze, kde v roku 1983 urobili prvovýstup severovýchodnou stenou na Severný vrchol Ušby (4 695 m). „Tento prvovýstup so sklonom 65 a 70 stupňov zodpovedá najstrmším alpským ľadovým výstupom a posúva extrémne lezenie v ľade do vysokých výšok,“ objavilo sa v hodnotení sezóny.
Ešte predtým na Pamíre vyliezol dva prvovýstupy na dve sedemtisícovky. Najprv v roku 1981 prvovýstup na najvyššiu z troch pamírskych osemtisícoviek Pik Komunizmu (7 495 m) jeho severnou stenou s Mariánom Marekom. Rok nato pridal prvovýstup na Pik Korženevskej (7 105 m) severozápadnou stenou alpským štýlom s Petrom Božíkom a Zolom Demjánom. „Zbalili sme sa, hodili veci na chrbáty a vyšli sme na na jeden záťah na vrchol,“ spomína na výstup alpským štýlom na sedemtisícovku.
Medzi jeho posledné väčšie výkony patrí len druhé zimné prelezenie Kuloára severovýchodnou stenou na Pik Ščurovského (4 259 m) na Kaukaze s Čiernikom, Makayom a Zigom v marci 1987. Jeho najčastejšími spolulezcami boli Ján Porvazník, Obuch, Zelina, Odstrčil, Jaško, Becík, Božík, Marek, Jánoš, Macko…
Viaceré jeho výkony dostali ocenenie výstup roka alebo čestné uznanie, či už Československého alebo Slovenského horolezeckého zväzu.
(text: Milan Vranka)
© AutoBOAT 2012
kontakt: marketing@boat.sk